o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Peter Jaroš / spisovatelia

Peter Jaroš

Mgr. Peter Jaroš
spisovateľ, autor jedného z najväčších románov modernej slovenskej literatúry – Tisícročná včela, redaktor, dramaturg, scenárista, poslanec NR SR (po r. 1989)

* 22.01.1940 Hybe
vzdelanie

Základnú školu vychodil v Hybiach. Študoval na strednej škole v Liptovskom Hrádku, potom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave slovenčinu a ruštinu.

životopis

Známy slovenský spisovateľ Peter Jaroš sa narodil v liptovskej dedine Hybe. Jeho otec bol murárom, matka, veľmi sčítaná a rozhľadená žena, sa starala o domácnosť.

Prvá poviedka Kristus hľadá nájomníkov mu vyšla v študentskom časopise Tribúna mladých. Publikoval tiež v časopise Mladá tvorba, podobne ako väčšina začínajúcich mladých autorov. Po skončení VŠ pôsobil ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1964 bol redaktorom Kultúrneho života a Československého rozhlasu v Bratislave. Pôsobil tiež v Slovenskej filmovej tvorbe, Národnom literárnom centre, Národnom osvetovom centre a Štúdiu hraných filmov.

Od roku 1972 bol scenáristom, neskôr dramaturgom Slovenského filmu. Podľa vlastných predlôh napísal scenár k filmu M. Ťapáka Pacho, hybský zbojník, scenár k filmu J. Jakubiska Tisícročná včela a rad ďalších, ktoré získali medzinárodné ocenenia (Cena Katolíckeho filmového strediska a Zlatý Fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, Cena federácie kritikov na MFF v Seville).

Peter Jaroš sa zaraďuje do strednej generácie slovenských prozaikov. Debutoval románom Popoludnie na terase a zbierkami poviedok Urob mi more, Zdesenie, Váhy, Menuet, Návrat so sochou. V 70. rokoch, keď sa v literatúre priestor pre prozaický experiment veľmi zúžil, oprel sa o svoje zážitky z detstva a mladosti v krátkych prózach (Krvaviny, Až dobehneš psa, Pýr). Trojúsmevový miláčik je biograficky štylizovaná románová kompozícia, Pradeno, Telo v herbári - sú knihy poviedok. Umeleckú zrelosť dokázal veľkými spoločenskými románmi Tisícročná včela a Nemé ucho, hluché oko.

Z literárnych období ho zaujímal slovenský nadrealizmus, český poetizmus a francúzsky surrealizmus. Inšpiráciu nachádza v západoeurópskych smeroch - najmä v existencializme, absurdnej dráme a novom románe. Už v prvých rokoch tvorby sa mu podarilo zbaviť slovenskú prózu jej socialisticko-realistickej podoby a nájsť v nej moderný rozmer. Do slovenskej povojnovej literatúry prináša nové moderné postupy. Tie sa naplno prejavujú najmä v generačnom románe Tisícročná včela. Do umeleckej prózy primiešava citácie novinových správ, čo je jeden z postupom postmodernizmu. Sny, predstavy, neskutočné javy, zázraky sú zasa znakom magického realizmu. Román je epickou metaforou slovenského života, jeho tisícročného trvania v často neprajnom historickom priestore. Tisícročná včela je výnimočné literárne dielo, je jedným z najlepších slovenských románov 20. storočia, ktorého filmové spracovanie režisérom Jurajom Jakubiskom získalo aj medzinárodný úspech.

Osudy troch generácií rodiny Pichandovcov sa odohrávajú sčasti v rodnej obci autora Hybe, v románe nájdeme jej podrobné dejiny. Dozvieme sa o remeslách a spôsobe obživy Hybanov, o mimoriadnych udalostiach, napr. o ľadovci, počas ktorého padali z neba kusy ľadu vo veľkosti slepačích vajec, o požiaroch, o nezvyčajných odchodoch zo sveta. Hybania boli chýrni murári, ktorí pomáhali vybudovať mnohé mestá v Rakúsko-Uhorsku. Slovenského človeka prirovnáva k včele, ktorá usilovne znáša med, aby zachovala svoj rod. Spomína tiež známe osobnosti – Štefana Marka Daxnera, Alberta Škavranu, Dušana Makovického. Zachytáva národnostnú politiku Uhorska, pomaďarčovanie, ale aj dobrovoľné odnárodňovanie. Z politického života zaznamenáva aktivity Sociálnodemokratickej strany Uhorska, s ktorou sympatizuje aj hlavný hrdina Samo Pichanda. Dozvedáme sa o prvých štrajkoch murárov alebo železničiarov. Všíma si reakciu Hybanov na atentát Gavrila Principa na následníka trónu Františka Ferdinanda a jeho ženu Žofiu v roku 1914. Na životoch postáv zaznamenáva neúnosnú sociálnu situáciu, ktorú Slováci riešia odchodom za prácou do Ameriky. Cez nich sa dozvedáme o podpise Clevelandskej zmluvy, kde Slováci žiadajú rovnoprávne postavenie národov Čechov a Slovákov v budúcej federatívnej republike.

V rokoch 1992-94 bol Peter Jaroš poslancom NR SR a tiež korešpondentom redakčnej skupiny anglickej encyklopédie „Who is who“. Je autorom viacerých rozhlasových hier, jeho poviedky a romány boli preložené do šiestich jazykov. Spolu s 38 osobnosťami slovenského života sa pridal k petičnej akcii za vypísanie referenda o vstupe do NATO. Poviedkou prispel do knihy Sex po slovensky 2, ktorá vyšla v novembri 2005.

tvorba

V nezabudnuteľnom hereckom podaní sa v úlohe Martina Pichandu predstavil Jozef Króner.

Úryvok z románu Tisícročná včela

Bol by spal možno veľmi dlho, bol by sa vari prespal aj do druhého dňa, keby ho neboli otravovali zablúdené včely. Sadali mu na čelo, liezli po tvári i tele a jedna z nich nakukla aj do jeho zachlpenej nosnej dierky. Zostala pri nej až dovtedy, kým ju hlbokým a spokojným vdýchnutím do dierky nevtiahol. Napoly uväznená včela sa v Samovej nosnej dierke nahlas rozvravela svojím včelím jazykom. Bzučala, pri sebazáchrane mávala krídelkami, škrabala nožičkami, až Samo hlasno kýchol. Včela vyletela na kanapu, Samo na chvíľu precitol, pomädlil si dlaňou svrbľavý nos, prevalil sa na pravý bok a opäť upadol do akéhosi polospánku, polovedomia. Počul bzučať včely aj muchy, cítil ako mu lozia po rukách, ale sa mu ťažilo urobiť čo len jediný pohyb. A práve vtedy sa mu zazdalo, že z najväčšieho úľa vykukla spod vrchnáka robustná včelia matka, pozrela naňho svojimi piatimi očami, vyplazila k nemu z čeľustí dlhý jazýček, zamihala tykadlami a usmiala sa celou hlavou.

„Poď, poď, ľahni si ku mne, ľahni si so mnou!“ – prihovorila sa včelia matka Samovi a zvodne sa na neho usmiala. Z desiatich párov prieduchov na bokoch svojho včelieho tela vypustila omamnú farebnú vôňu, lákavú, príťažlivú, prenikavú.

„Nie, nie, bojím sa, bojím sa!“ – kričal Samo a kŕčovito sa zvíjal na kanape.

Včelia matka sa iba pohŕdavo rozosmiala. Vrchnák úľa sa začal pomaly dvíhať a okolo matky sa čoskoro zhromaždila celá desaťtisícová včelia rodina. Včelia matka zrazu zvážnela a svojím zložitým ústnym ústrojom, ciciakom a jazykom, tlmene prevravela:

„Ja som ti, Samko môj, tisícročná včelia matka. Ja jediná nikdy nezomieram a zostávam i prebývam v úli, súc večná. Viem všetko o tvojich predkoch, o tebe, o vás všetkých, a budem vedieť všetko o tvojich deťoch, vnukoch, pravnukoch... Tisícky mojich robotníc mi dennodenne nosia správy...mňa by si si mal zobrať za ženu...“

Samo sa strhol a prudko posadil. Pozrel na úle pred sebou, ale nič zvláštne na nich nevidel. Pretrel si oči a opäť pozrel. Potom vstal, pristúpil k jednému úľu, nadvihol vrchnák a nazrel medzi včely. Hmýrili sa, čmýrili, bzučali i hučali. Uprostred nich videl veľkú včeliu matku, lenivo sa preťahujúcu po telách trúdov a robotníc. Akýsi hnev vošiel doňho, nuž začal naberať z úľa celé hrče včiel, ťažkal ich s dlaniach, obzeral a kládol nazad. A na jednej hrči sa pretŕčala včelia matka...

Krátke prózy
Krvaviny
Až dobehneš psa
Pýr

Poviedky a zbierky poviedok
Kristus hľadá nájomníkov
Urob mi more
Zdesenie
Váhy
Manuet
Návrat zo sochou
Pradeno
Telo v herbári
Orechy

Romány
Popouludnie na terase
Trojúsmevový miláčik – biograficky štylizovaná kompozícia
Tisícročná včela
Nemé ucho, hluché oko

Lásky hmat
Psy sa ženia
Milodar slučka

Námet
Tisícročná včela (1983) .... román
Sneh pod nohami (1978)
Pacho, hybský zbojník (1975)
Tetované časom (1975)
Deň slnovratu (1974)

Scenár
Tisícročná včela (1983)
Sneh pod nohami (1978)
Pacho, hybský zbojník (1975)
Tetované časom (1975)
Deň slnovratu (1974)

Dramaturgia
Cena odvahy (1986)
Skleníková Venuša (1985)
Nevera po slovensky (1981)
Noční jazdci (1981)

Komentár
Vel'ký čierny obor (1976)

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: Caltíková M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber E, www.cfn.cz, www.slovakradio.sk Spracovala M. Remiašová


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 21.07.2018

  Narodeniny/výročie  
  21.07.  Milan Rastislav Štefánik
  21.07.  Ján Jankovič
  21.07.  Jozef Kuril
  21.07.  Ján Malík
  21.07.  Viliam Záhorčák
  22.07.  Ján Svoreň
  22.07.  Tibor  Glenda 
  22.07.  Silvia Hroncová
  22.07.  Rudolf Krajčovič
  22.07.  Henry Tóth
  22.07.  Ľubomír Želiezka
  22.07.  Silvia Vaculíková
  23.07.  Vladimír Krčméry
  23.07.  Samuel Adamčík

  Dnes má meniny
  Daniel

  Zajtra má meniny
  Magdaléna



    za júl 2018


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS