o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Mikuláš Schneider - Trnavský / hudba

Mikuláš Schneider - Trnavský

Mikuláš Schneider - Trnavský
Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec. Zaslúžil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.

* 24.05.1881 Trnava
28.05.1958 Bratislava
motto

“Vznešene krásna, ale aj zodpovedná úloha, ktorou poverený som bol Spolkom sv. Vojtecha zostaviť Jednotný katolícky spevník, stala sa mi poctou mimoriadnou, jednou z najväčších môjho života.”

vzdelanie

1900 maturita na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave
1900 - 1901 štúdium na konzervatóriu v Budapešti (kompozíciu u Hansa Koesslera)
1901 - 1903 konzervatórium vo Viedni (kompozíciu u Hermanna Grädenera)
1903 - 1905 Praha (organ u Josefa Kličku, kompozícia u Karla Steckera)

životopis

Pôsobenie:

1909 regenschóri v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave
1918 inšpektor hudobných škôl

Ocenenia:

1933 Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, ocenenie udelil pápež Pius X.
1938 Štefánikova krajinská cena
1940, 1948 Štátna cena za umenie
1956 titul národný umelec


tvorba

Dielo:

Počas štúdií vo Viedni sa Schneider stýkal sa s českými a slovenskými študentmi, intenzívne sa zúčastňoval na kultúrno-politickej činnosti spolkov Tatran a Národ, ktoré boli strediskami mladej slovenskej inteligencie a okrem tvorby veľkých klasikov sa bližšie zoznámil so slovenskou ľudovou piesňou. V Prahe sa zasa dôkladne oboznámil s českou hudbou, najmä so Smetanovou a Dvořákovou tvorbou, ktorá mala na jeho kompozičný sloh základný vplyv.

Prvou jeho v tlači vydanou prácou boli úpravy národných piesní pre spev a klavír. V zbierke je aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska. V období, keď S. H. Vajanský nádejnému skladateľovi pridal k priezvisku prímenie Trnavský, vznikali i jeho prvé pôvodné piesne a zborové skladby.
Po vydaní prvej zbierky pôvodných piesní (1907) sa stal populárnym a žiadaným slovenským skladateľom a hudobníkom. Z prvého zamestnania regenschoriho Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku (teraz Zrenjanin v Srbsku), do ktorého nastúpil po vojenčine, odišiel, lebo prijal ponuku vtedy veľmi známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký), aby ho sprevádzal na koncertnom turné. V roku 1908 na koncertoch v hudobných metropolách Európy (Berlín, Paríž) zazneli z pódií v rámci svetového piesňového repertoáru v podaní Umirova aj Schneidrove skladby uvedené v programoch ako „slovenské piesne”, čo desať rokov pred vznikom Česko-Slovenska bola ojedinelá prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí.
Po návrate do rodnej Trnavy prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. So svojim orchestrom a zborom pravidelne účinkoval v Dóme sv. Mikuláša a stal sa interpretom jeho sakrálnych skladieb. V Trnave píše vyspelé chrámové diela, upravuje duchovné piesne, rozvíja svoju piesňovosť v nových zbierkach umelých piesní i úprav ľudových piesní.
Píše aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby.

V 20. rokoch, keď vrcholila jeho umelecká vokálna tvorba, napísal viacero piesňových zbierok – Slzy a úsmevy, Zo srdca, Nad kolískou, Slovenské ľudové piesne a i. Tak sa zintenzívnila jeho práca v oblasti chrámovej piesne a cirkevnej hudby (známe sú jeho omše – Missa in honorem Sumi Cordis Jesu in Es, Missa pro defunctis in c, zborové sa sólové chrámové spevy – Ave Maria in Es a in B a i.).
Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.
Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Obsahoval viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Majstrovské harmonizácie, ktoré vystihujú vrúcnosť sŕdc a duší veriacich Slovákov (napr. Ó, Mária, bolestivá; Klaniam sa ti vrúcne; Ježišu Kráľu; Bože, čos´ ráčil a mnohé iné), hoci pomerne náročné na zvládnutie organového sprievodu, sa stali najčastejšie interpretovanými skladbami.
Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás.
Po pätnásťročnej práci, do ktorej bolo zainteresovaných viacero odborníkov z oblasti liturgiky, literatúry i hudby, vyšlo roku 1937 dielo predstavujúce pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska.
Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré je dnes jedinečným prameňom, lebo obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel, ktoré sa v rukopisoch nezachovali.
V roku 1933 skladateľ dostal objednávku skomponovať príležitostnú skladbu na Pribinove oslavy v Nitre. Vznikla symfonická báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva.
Celý svoj život venoval slovenskej ľudovej piesni. S liturgickou hudbou sa stretal od svojej mladosti najprv ako spevák v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskôr ako praktický organista a regenschori. Jeho kompozičná invencia a láska k ľudovej tvorbe ho predurčili, aby sa stal upravovateľom nápevov z mnohých kancionálov a spevníkov, ktoré sa na Slovensku rozširovali.

Mikuláš Schneider-Trnavský na sklonku života napísal svoju jedinú symfóniu, Symfóniu e mol - Spomienkovú (1956), a orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí (1957).

Bibliografia:

ADAMKOVÁ, J. – LEXMANN, J.: Jednotný katolícky spevník z 20. storočia – produkt myslenia 19. storočia [Standard Catholic hymnbook], Duchovná hudba v 19. storočí, ed. J. Lengová. Banská Bystrica 1995, s. 123–128
BUGALOVÁ, E.: Hoj, vlasť moja: Mikuláš Schneider Trnavský 1881-1958. Bratislava 1991
BURLAS, L.: Slovenská hudobná moderna. Obzor, Bratislava 1983, s. 14–16
POTÚČEK, J., ed.: Mikuláš Schneider–Trnavský: Príspevky k slovenskej etnomuzikológii a k slovenskej hudbe. Antológia štúdií a príspevkov I.. (zahrn. esje Schneidera–Trnavského). Bratislava 1972
ŠAMKO, J.: Mikuláš Schneider-Trnavský: Pohľad na život a dielo. Bratislava 1965
BOKESOVÁ, Z.: Mikuláš Schneider-Trnavský. Bratislava 1952

Personálna bibliografia:

Učebnica spevu pre školy obecné I. – II. Comenius. (maď. Énektan I. – II. Academia, Bratislava 1926). Bratislava 1922
Úsmevy a slzy: Spomienky trnavského skladateľa. Bratislava 1959

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: www.trnava.sk, Hudobné centrum - www.hc.sk, www.katnoviny.sk – Katolícke noviny, Spracovala M. Remiašová


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 20.05.2018

  Narodeniny/výročie  
  20.05.  Pavel Kyman
  20.05.  Alojz Přidal
  20.05.  Ján Jamnický
  20.05.  Milan Paštéka
  20.05.  Ján Korec
  20.05.  Igor Štefanov
  20.05.  Stan Mikita
  21.05.  Ladislav Šándor
  21.05.  Ivan Bella
  21.05.  Gustáv Mallý
  21.05.  Václav Pankovčin
  22.05.  Jana Laššáková
  22.05.  Tomáš Janovic
  22.05.  Slavko Pavlenko

  Dnes má meniny
  Bernard

  Zajtra má meniny
  Zina



    za máj 2018


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS