o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Teofil Rudolf Niederland / medicína

prof. MUDr. Teofil Rudolf Niederland DrSc.
lekár, vedec, pedagóg, akademik SAV, člen korešpondent ČSAV, zakladateľ moderných vedeckých a klinických odborov na Slovensku - klinickej biochémie, klinickej farmakobiochémie a klinickej farmakoterapie

* 14.01.1915 Maria Radna (Rumunsko)
29.10.2003 Bratislava
motto

„Najväčším šťastím vysokoškolského učiteľa je mať skvelých učiteľov a veľmi dobrých žiakov. Jedine takáto kombinácia môže zaručiť kontinuitu progresívneho vedeckého myslenia a pokroku.“

vzdelanie

Evanjelické kolegiálne gymnázium, Prešov
1933 - 39 Lekárska fakulta Karlovej univerzity v Prahe
1949 habilitovaný na docenta v odbore vnútorného lekárstva
1953 menovaný profesorom v odbore vnútorného lekárstva
1961 získal vedeckú hodnosť DrSc.

životopis

Jeho otec pochádzal z Banskej Štiavnice. Po ukončení štúdií na lesníckej akadémii odišiel do Transylvánskych Karpát, do Sedmohradska, kde sa zoznámil so svojou manželkou. Usadili sa v mestečku Bistrica, neďaleko hraníc s Moldavskom. Po vpáde Rusov do Moldavska roku 1916, sa jeho rodičia presťahovali do Prešova.

On sám sa odmalička rád učil cudzie reči. Na gymnáziu gréčtinu a latinčinu, súkromne angličtinu a francúzštinu. Vďaka rodinným okolnostiam sa naučil aj maďarčinu a čiastočne rumunčinu. Pri voľbe študijného smeru rozhodlo, že väčšina jeho spolužiakov sa vybrala do Prahy študovať medicínu. Aj on sa teda zapísal na lekársku fakultu. Popri štúdiu ho očarilo tiež divadlo. Roku 1933 začal chodiť na skúšky k E. F. Burianovi do jeho legendárneho divadla D 34, ale kvôli množstvu povinností neskôr upustil od tejto aktívnej záľuby.

Na utváranie štýlu vedeckej práce bol pre neho dôležitý príklad jeho učiteľov. Spolupráca s asistentom Šilinkom mu priniesla povzbudivé výsledky. Jeho ďalšími učiteľmi, na ktorých vždy rád spomínal, boli prof. Pelnář, prof. Charvát, prof. Hynek, prof. Hořejší.

Ako štipendista počas študijného pobytu v USA pôsobil v Ústave pre lekársku chémiu Washington University v Saint Louis u profesora Coriho, nositeľa Nobelovej ceny. Orientoval sa na enzymológiu. Pobyt na Coriho ústave ho presvedčil o význame základného výskumu, ako aj o nutnosti, aby základný výskum mal dostatočný predstih pred praxou.

Po návrate na Slovensko nielenže docenil význam biochémie ako jednej z metód objektivizácie medicíny, ale usiloval sa vytvoriť pre jej rozvoj primerané inštitucionálne zázemie. Založil postupne 7 vedeckých ústavov.

Vo vedeckovýskumnej práci skúmal dynamiku biochemických zmien v orgánoch pri zaťažení organizmu chemickými látkami a vplyv liekov na metabolické procesy. Významné sú jeho štúdie o biochemickom účinku salicylanov v organizme. V klinickej praxi sa zaoberal vnútornými chorobami so zameraním na metabolické procesy a na ich ovplyvňovanie liekmi. Sledoval predovšetkým dynamiku biochemických procesov pri chorobách pečene.

Uvedomoval si, že poznatky lekárskej a klinickej biochémie treba sprostredkovať nielen budúcim lekárom, ale aj lekárom, ktorí sú už v praxi. Preto predložil roku 1953 Ministerstvu zdravotníctva v Prahe návrh na vytvorenie podmienok pre založenie nového odboru – klinickej biochémie. Neskôr sa pričinil o vytvorenie a vybudovanie Výskumného laboratória farmakobiochémie. V rámci rezortu školstva sa tak vytvorila výkonná metodická báza, ktorá mohla slúžiť nielen pre výskumnú prácu jeho kolektívu, ale aj pre výchovu lekárov v rámci postgraduálnej výchovy z klinickej biochémie.

Koncom 60. rokov oboznámil slovenskú verejnosť vedľajšími a nežiaducimi účinkami liečiv. Slovenskí lekári tak boli jedni z prvých vo svete, ktorí sa s nimi oboznámili a poznatky vedeli zohľadňovať pri liečbe pacientov. Bádaniu racionálnej a účelnej liekovej terapii a šíreniu poznatkov venoval všetku energiu do posledných rokov svojej odbornej práce.

Ani na chvíľu neochabol v úsilí sprostredkovať svojim žiakom a neskorším kolegom najnovšie poznatky o efektívnej liekovej terapii, vedľajších účinkoch liečiv, problémoch lekárskej etiky a etických zásadách, ktoré sa musia uplatňovať pri klinických skúškach liečiv, systéme vedeckej práce a pod. Najradšej prednášal riaditeľom, resp. učiteľom stredných zdravotných škôl o zdravotníckom a klinickom výskume pre ohromný záujem, ktorý majú o túto problematiku. Ako po mnohé roky na fakulte, aj na inštitúte prednášal zásadne spamäti a pomáhal si len krátkymi poznámkami. Prednášal aj na sympóziách, kongresoch, seminároch a rôznych vedeckých podujatiach v zahraničí.

Významnou zložkou jeho pedagogickej práce bola výchova vedeckých ašpirantov. Bol školiteľom takmer troch desiatok kandidátov vied, z ktorých mnohí sa stali vedúcimi predstaviteľmi slovenskej medicíny. Ako predseda pôsobil v Komisii pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore vnútorných chorôb a tiež v Komisii pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác v odbore lekárskej chémie. Svoje poznatky a skúsenosti uplatnil aj ako člen a predseda vedeckej rady ministerstva zdravotníctva a člen Komisie SNR pre zdravotníctvo.

Je autorom viacerých učebných textov, ktoré sa bežne používali aj na českých lekárskych fakultách. Vyšli opakovane a slúžili ako študijný materiál nielen pre medikov, ale aj pre lekárov a farmaceutov. Problematike klinickej farmakológie venoval celý rad odborných publikácií. Okrem vysokoškolských učebníc napísal vyše 60 vedecko-odborných publikácií, viac ako 220 vedeckých štúdií a odborných prác v domácich a zahraničných časopisoch.

Jeho záujem o etické problémy medicíny sa formoval počas dlhoročnej práce v Rade medzinárodných organizácii lekárskych vied – CIOMS. Varoval pred tým, aby sa veda nerobila „za každú cenu“. Bol toho názoru, že vedec – výskumník by mal pracovať s výsledkami vlastnej laboratórnej činnosti. Vedec by nemal riešiť dilemu, či robiť vedu, alebo politiku, ale mal by sa usilovať robiť politiku cez svoju vedu.

Spolu s manželkou – očnou lekárkou - sa intenzívne zaujímal o umeleckú tvorbu, dejiny umenia a hudbu. Preštudoval niekoľko kníh o maliarstve, no najviac ho zaujímali všeobecné dejiny.

Pôsobenie
1939 – 1940 lekár na bývalej Pelnářovej II. internej klinike Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe u prof. Vančuru
1940 – 1941 vojak základnej služby na internom oddelení vojenskej nemocnice v Prešove
1942 – 1946 Lekárska fakulta UK v Bratislave, spočiatku na II. Internej klinike u profesora Sumbala
1946 – 1947 študijný pobyt na I. internej klinike prof. Hynka, Praha
1947 – 1948 prostredníctvom Rockefellerovej nadácie absolvoval študijný pobyt v USA u prof. Sheehana, kde pôsobil v Ústave pre lekársku chémiu Washington University v Saint Louis u laureátov Nobelovej ceny manželov Carla a Grety Coriovcov; po návrate založil Ústav pre všeobecnú a klinickú biochémiu Lekárskej fakulty UK
1948 prednášal všeobecnú a klinickú biochémiu na Katedre chémie na Lekárskej fakulte UK
1949 – 1951 pracovník Ústavu pre všeobecnú a klinickú biochémiu Lekárskej fakulty UK; ústav začal pod jeho vedením v školskom roku 1951/52 svoju pedagogickú a vedeckú činnosť. Svojho času bol jediným ústavom tohto zamerania na lekárskych fakultách.
1951 – 1952 prodekan LFUK
1951 – 1957 prednosta Ústavu pre všeobecnú a klinickú biochémiu Lekárskej fakulty UK
1952 – 1956 prorektor UK
1955 vedúci Katedry klinickej biochémie; výučbovou bázou sa stal jeho Ústav pre všeobecnú a klinickú biochémiu Lekárskej fakulty UK
1956 – 1957 dekan Lekárskej fakulty UK
1957 – 1958 vedúci Katedry klinických vyšetrovacích metód Ústavu pre doškoľovanie lekárov v Prahe
1957 – 1985 zakladateľ a vedúci III. Internej kliniky Lekárskej fakulty UK Farmako-biochemického výskumného laboratória pri III. Internej klinike LFUK
1958 – 1980 vedúci katedry klinickej biochémie pri Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave; vedúci Katedry internistických disciplín LFUK
1960 – 1964 člen Komisie SNR pre zdravotníctvo
1965 člen korešpondent SAV
1966 – 1975 predseda Vedeckého kolégia pre fyziológiu a lekárske vedy SAV
1971 vedúci Výskumného laboratória pre experimentálnu terapiu
1973 člen korešpondent ČSAV
1975 – 1982 podpredseda Vedeckého kolégia biologicko-lekárskych vied SAV
1975 – 1987 podpredseda Vedeckého kolégia lekárskych vied ČSAV
1977 akademik SAV
1977 – 1982 člen Predsedníctva SAV
1979 predseda Slovenskej a Českej spoločnosti pre klinickú biochémiu
1983 založil Oddelenie pre klinickú farmakológiu pri združenom pracovisku Výskumného ústavu lekárskej bioniky a Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy na Kramároch
1984 – 1988 vedúci Kliniky farmakoterapie a Subkatedry klinickej farmakológie ILF, ktorá sa vytvorila v rámci Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov; prechod do Výskumného ústavu lekárskej bioniky; vytvorenie kabinetu – neskôr oddelenia klinickej farmakológie
do 1995 zastával post nehonorovaného externého konzultanta pre klinickú farmakológiu

Činnosť vo vedeckých spoločnostiach (výber)
1953 – 1956 zakladajúci člen Čs. spoločnosti pre šírenie politických a vedeckých poznatkov a predseda lekárskej sekcie tejto spoločnosti na Slovensku
1959 – 1969 predseda Slovenského výboru Čs. lekárskej spoločnosti J. Ev. Purkyňu
1969 – 1987 predseda Slovenskej lekárskej spoločnosti; predseda Čs. lekárskej spoločnosti J. Ev. Purkyňu
1969 člen výboru International Association for Study of the Liver; predseda novozaloženej národnej spoločnosti slovenských lekárov, ktorá sa stala fórom pre neinštitucionalizované ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov
1969 – 1977 predseda Slovenskej hepatologickej spoločnosti Čs. spoločnosti J. Ev. Purkyňu
1969 – 1986 člen výkonného výboru Council for International Organizations of Medical Sciences c/o WHO (CIOMS – Rada medzinárodných organizácií pre lekárske vedy), kde zastupoval slovenských a českých lekárov

Členstvo vo vedeckých spoločnostiach
1985 diplom čestného člena Všeruskej vedeckej spoločnosti gastroenterológov
1986 čestný člen Maďarskej spoločnosti pre laboratórnu diagnostiku
1991 člen Nemeckej spoločnosti pre klinickú chémiu a i.

Zásluhy

  • Založil stavovskú organizáciu lekárov – Slovenskú lekársku spoločnosť.
  • V roku 1954 ako vedúci Ústavu pre všeobecnú a klinickú biochémiu LF UK na národnej i celoštátnej úrovni sa podieľal na založení Ústavu pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov (neskôr Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov).
  • V roku 1970 založil pri svojej klinike Výskumné laboratórium experimentálnej terapie (v rámci rezortu Ministerstva zdravotníctva SSR). Nadviazalo na experimentálnu prácu, ktorú niederlandovci začali ešte v Ústave pre všeobecnú a klinickú biochémiu LFUK: študovali problematiku účinku chemických látok a farmák na biochemické procesy v organizme. Súčasne začali skúmať vedecké kritériá pre sledovanie klinického účinku liečiv.
  • V roku 1982 podnietil vznik Katedry klinickej farmakológie na Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov.
  • V roku 1983 sa podieľal na vytvorení oddelenia pre klinickú farmakológiu pri Výskumnom ústave lekárskej bioniky, ktoré sa v roku 1984 premenilo na oddelenie klinickej farmakológie pri Centre klinickej farmakológie Výskumného ústavu lekárskej bioniky.
  • Vypracoval systém dohľadu nad etickou stránkou klinického skúšania liečiv, ktorý sa stal akousi nepísanou normou akceptovanou v Čechách a na Slovensku.
  • V roku 1985 navrhol zaradiť do plánu rezortného výskumu úlohu, ktorá by viedla k vypracovaniu slovenského zoznamu esenciálnych liečiv. Jeho tím už o rok predložil zoznam 260 esenciálnych a 30 komplementárnych liekov, ktoré by mali kryť základnú účinnú medikamentóznu terapiu pri liečbe 90 – 95 % chorobných stavov. Do zoznamu zaradili bezpečné lieky so zaručeným terapeutickým účinkom.

    Ocenenia
    1965, 1969 vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
    1965 Zlatá medaila UK
    1975 Nositeľ Radu práce
    1977 medaila Fritza Gietzelta za zásluhy o rozvoj a upevnenie spolupráce medzi Čs. lekárskou spoločnosťou J. E. Purkyňu a medicínsko-lekárskymi spoločnosťami NDR
    1997 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – štátne vyznamenanie
    Medaila Univerzity Palackého v Olomouci
    Zlatá plaketa Slovenskej lekárskej spoločnosti
    Zlatá medaila ČSAV
    Zlatá medaila SAV
    Strieborná medaila Univerzity v Gente
    Čestná plaketa Francúzskej akadémie vied
    Brugschova medaila (NDR)
    a ďalšie domáce a zahraničné vyznamenania rozličných medzinárodných vedeckých spoločností

    Pocty
    Slovenská lekárska spoločnosť pomenovala svoju najvyššiu poctu a cenu Čestnou cenou akademika T. R. Niederlanda.
    Akademický sochár Alexander Trizuljak mu ešte počas života urobil bustu. Neskôr ju venoval Slovenskej lekárskej spoločnosti, na ktorej čele stál ako jej prvý predseda.

    Hlavný prínos profesora Niederlanda z pohľadu jeho niektorých žiakov a kolegov

    Prof. MUDr. Rastislav Dzúrik, DrSc.: „... nepochybne účasť pri budovaní slovenskej medicíny – školstva aj zdravotníctva. Predstavoval aj kľúčovú osobu pri prepájaní kontaktov medzi Karlovou univerzitou a Komenského univerzitou...“

    Prof. Ing. Peter Kovács, DrSc.: „... „v biochemizácii“ internistických disciplín. Možno ho charakterizovať ako prínos k premene medicíny z „ars“ na „scientia“... Dôležitým prvkom, ktorým obohatil vývoj slovenských lekárskych vied, bolo jeho hodnotenie významu a potreby spolupráce lekárov a nelekárov (chemikov, farmaceutov, biológov atď.), ktorá je dnes nevyhnutnosťou vo vedeckovýskumnej práci v biochémii, patobiochémii a ďalších hraničných disciplínach...“

    Prof. MUDr., Dr. h. c. Emil Matejíček, DrSc.: „... predovšetkým v zásluhe o presadenie výučby lekárskej biochémie ako samostatného vedného odboru, ktorý bol predtým partikulárne zastúpený v lekárskej chémii organickou a anorganickou chémiou...“

    Prof. MUDr. Karol Virsík, DrSc.: „... vo vzťahu k lekárskej vede a praxi to bolo skĺbenie klinickej a experimentálnej medicíny, čo bolo aj charakteristickou črtou celej „Niederlandovej školy“...“
  • tvorba

    Monografie
    1962 Biochemická syndromológia v klinickej hepatológii (spoluautor)
    1963 Účinok salicylanov v organizme
    1963 Metabolizmus salicylanov
    1968 Pokroky v lékařské biochemii (spoluautor)

    Vysokoškolské učebnice
    1950 Archy zo všeobecnej biochémie
    1950 Praktikum z biochémie pre medikov a farmaceutov
    1952 Základy biochémie bielkovín
    1953 Príručka pre biochemické laboratórium (spolu s kolektívom svojich spolupracovníkov)
    1954 Základy všeobecnej biochémie
    1955 Základy klinickej biochémie (II. vydanie)
    1956 Základy klinickej biochémie (III. vydanie)
    1963 Úvod do klinickej biochémie a i.

    bibliografia

    Dzúrik, R.: Klinické aspekty skúšania nových liečiv. Osveta. Martin 1993. 122 s.
    Szelepcsényi, Ján: Nedýchajte, prosím! Rozhovory s akademikom Niederlandom. Tankred, Bratislava 2000.

    doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

    Zdroj: prof. Ing. Peter Kovács, DrSc. – žiak akademika Niederlanda; Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; Szelepcsényi, Ján: Nedýchajte, prosím! Rozhovory s akademikom Niederlandom. Tankred, Bratislava 2000.; spracovala Viola Tóthová


    Verzia pre tlač
           

      Dnes je 19.12.2018

      Narodeniny/výročie  
      19.12.  Milan Belica
      19.12.  Zuzana Kocúriková
      19.12.  Štefan Kavecký
      19.12.  Ján Kormanec
      19.12.  Michal Arpáš
      19.12.  Karol Elbert
      20.12.  Jozef Kresánek
      20.12.  Adolf Jurášek
      21.12.  Ilja Zeljenka
      21.12.  Ján Čalovka

      Dnes má meniny
      Judita

      Zajtra má meniny
      Dagmara



        za december 2018


       pozrite si poradie TOP 51
       rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


      2303

      osobností
      v databáze portálu


    KTO je KTO?
    a
    KTO bol KTO?
    na Slovensku


     

    (c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS