o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 František V. Podolay / výtvarné umenie

František V. Podolay

František V. Podolay
slovenský akademický maliar a grafik

* 27.05.1905 Slopná (okr. Považská Bystrica)
13.02.1958 Bratislava
vzdelanie

Meštianska škola v Bánovciach nad Bebravou
Tovarišský list získal u maliara izieb Bohumila Homolca
Akadémia výtvarných umení v Budapešti

životopis

Maliar František V. Podolay sa narodil 27. mája 1905 v Slopnej okres Považská Bystrica v učiteľskej rodine. Mal pohnutý život od detstva. Ako štvorročný dostal šarlach, ktorý mu spôsobil poruchu sluchu a do dvadsiateho roku skoro nepočul, čo mu robilo veľké ťažkosti pri učení. Túžba po maliarstve sa prejavila u Podolayho už počas štúdia na meštianskej škole v Bánovciach nad Bebravou, kde jeho výtvarné vlohy podporoval profesor Hlaváč a jeho zásluhou sa začal intenzívnejšie zaujímať o maliarstvo. Pol roka navštevoval (1921) ateliér akademického maliara Františka Foltýna v Bánovciach nad Bebravou, kde sa rozhodol stať sa maliarom. Otec však nemal dosť finančných prostriedkov, aby ho dal odborne vzdelať, preto ho dal do učenia na dekoratívne maliarske remeslo. V roku 1922 nastúpil ako učeň u firmy Holay v Topoľčanoch, odkiaľ však pre zlé zaobchádzanie majiteľa ušiel do Bánoviec nad Bebravou k maliarovi izieb Bohumilovi Homolcovi, kde dostal aj v roku 1924 tovarišský list. Po vyučení odišiel v roku 1925 pracovať do Viedne, kde vo voľnom čase navštevoval múzeá a galérie a na Akadémii výtvarných umení večerné kurzy kreslenia a maľovania.

Vo Viedni pobudol štyri roky, zdokonalil sa v maliarstve natoľko, že sa v roku 1930 prihlásil na Akadémiu výtvarných umení do Budapešti, kde bol prijatý do špeciálky profesora Júliusa Rudnayho, ktorý si Podolaya veľmi obľúbil a mal zároveň aj veľký vplyv na celú jeho výtvarnú tvorbu, ako to uvidíme nižšie. Prvé roky sa mu ako Slovákovi študovalo veľmi ťažko. Nedostal štipendium ani internát, musel si popri štúdiu zarábať na živobytie. V posledných dvoch ročníkoch sa mu finančné podmienky zlepšili, pretože začal pracovať v užitej grafike, v ktorej získal aj niekoľko cien počas štúdia v súťažiach.

Po ukončení akadémie v roku 1934 sa vrátil na Slovensko a býval striedavo v Trenčianskych Tepliciach a v Nitre, kde usporiadal niekoľko samostatných výstav a zároveň viedol určitý čas aj kurz kreslenia a maľovania pre začiatočníkov a pokročilých. V roku 1935 sa stal členom Umeleckej besedy slovenskej, s ktorou potom vystavoval pravidelne až do jej zániku. Do roku 1939 pracoval ako samostatný výtvarník, venujúc sa výlučne maľbe. V tomto roku ho finančné pomery donútili vstúpiť do zamestnania - odišiel ako profesor kreslenia na Gymnázium v Michalovciach, kde pôsobil do roku 1941, vyvíjajúc tu bohatú výtvarnú činnosť (usporiadal niekoľko výstav vlastných prác i prác študentov). Pedagogické povolanie ho bavilo, ale zaberalo mu mnoho času, takže sa k tvorbe dostával iba počas prázdnin a po večeroch. V roku 1942 sa rozhodol zanechať profesorské miesto a odišiel do Bratislavy natrvalo. Zriadil si tu dekoratívny reklamný podnik propagačnej a užitej grafiky, ktorý viedol aj po oslobodení až do roku 1949. V roku 1944 pri bombardovaní Bratislavy zasiahla bomba jeho ateliér - vtedy sa zničila veľká časť jeho staršej tvorby. Po oslobodení sa stáva členom spolku S. V. U. Bohúň a po februári 1948 členom SSVU, na ktorého výstavách sa pravidelne zúčastňoval až do svojej smrti 13. februára 1958.

Podolay vstúpil do slovenského výtvarného života začiatkom tridsiatych rokov. Celkovou orientáciou svojej tvorby nadviazal v podstate na program zakladateľskej generácie slovenských maliarov, ktorých monumentalizovanie slovenskej krajiny a heroizovanie vidieckeho človeka bolo hlavným krédom. Vo svojej tvorbe však nevybočuje zo zásad opisno-realistickeho a dokumentárno-reportážneho názoru na funkciu výtvarného prejavu. Neprekračuje rámec tradicionalizmu 19. storočia, naopak je jeho priamym pokračovateľom ako mnoho jeho vrstovníkov. HIási sa k princípom verného odrážania skutočnosti, rešpektujúc pritom i štýlové príbuznosti školsko-študijného základu, ktorý si osvojil na akadémii u prof. Rudnayho. Vo svojej tvorbe sa ani nepokúša o experimentovanie a sú mu cudzie i vplyvy súčasnej svetovej moderny. Uspokojuje sa v podstate s tým, čo získal na škole.

Zomrel neočakávane ako 53-ročný, kedy, vďaka svojim tvorivým a organizačným vlastnostiam, mohol vytvoriť ešte nejedno hodnotné dielo a takto obohatiť slovenské výtvarné umenie.

Životopisné dáta

1905 27. mája sa narodil v Slopnej pri Ilave
1921 učil sa základom maliarstva u akad. maliara Františka Foltýna v Bánovciach nad Bebravou
1922-24 učil sa dekoratívnemu maliarstvu u fy Holay v Topoľčanoch a u maliara izieb Bohumila Homolca v Bánovciach n/Bebravou
1925-30 zamestnaný ako dekoratívny maliar vo Viedni, navštevuje večerné kurzy kreslenia a maľovania na akadémii
1925 usporiadal prvú výstavu svojich obrazov a kresieb
1928 usporiadal samostatnú výstavu v Živnostenskom dome v Nitre
1930-34 štúdium na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u prof. J. Rudnayho
1930 samostatná výstava v Nitre
1931 samostatná výstava v Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne
1932 samostatná výstava v Nitre a spolu so sochárom J. Bártfayom v Trnave
1933 účasť na výstave absolventov akadémie v Budapešti, výstava s Ľ. Slamkom, E. Massányim a J. Bártfayom v Nitre
1934 samostatná výstava v Olomouci a v Trenčianskych Tepliciach
1935 stáva sa členom Umeleckej besedy slovenskej, s ktorou vystavuje až do jej zániku, samostatná výstava v Ilave
1936 samostatná výstava v Rimavskej Sobote, samostatná výstava v Žiline, samostatná výstava v Trenčianskych Tepliciach
1937 samostatná výstava v Trenčianskych Tepliciach
1939-41 pôsobí ako profesor kreslenia na Gymnáziu v Michalovciach
1940 samostatná výstava v Michalovciach, v Trenčianskych Tepliciach a v Bratislave
1941 vystavuje spolu s Moussonom v Michalovciach, účasť na výstave SSVU v Bratislave a výstave slovenských umelcov v Piešťanoch
1942 trvale sa usadil v Bratislave
1943 samostatná výstava v Zimnej záhrade Slov. múzea v Bratislave, v Trenčianskych Tepliciach a v Dome umenia v Bratislave
1944 samostatná výstava v Trenčianskych Tepliciach, pri bombardovaní Bratislavy zhorel ateliér s veľkým počtom obrazov
1946 spolu s J. Kollárom, A. Djuračkom a J. Votrubom usporiadali výstavu Slovensko v maliarskom umení v bratislavskej Redute
1947 stáva sa členom spolku S. V. U. Bohúň a účasť na výstave tohto spolku v Hodoníne
1950 účasť na V. celoslovenskej výstave v Bratislave
1954 účasť na XIII. celoslovenskej výstave z Bratislave
1955 účasť na výstave Umenie 19.-20. storočia v SNG
1958 13. februára náhle zomrel v Bratislave na infarkt srdca
1968 posmrtná výstava v Nitrianskej galérii v Nitre

tvorba

Tvorba Podolaya napriek tomu, že začal pomerne neskoro, je veľmi bohatá a rôznorodá. Zhruba ju možno rozdeliť na komornú maľbu, monumentálno-dekoratívnu tvorbu o užitú grafiku.

V komornej maľbe sa venoval figurálnemu maliarstvu o krajinomaľbe. Vo figurálnych kompozíciách, ktoré ho zaujali už na akadémii a ktorým sa venoval hlavne do vojny, čerpal námety najčastejšie zo života slovenského vidieka, pričom nemalú rolu zohral tu i rázovitý slovenský folklór Trenčianska, Heľpy, Čierneho Balogu o pod. V týchto obrazoch podobne ako väčšina jeho rovesníkov chcel splatiť dlh monumentalizačnému úsiliu, ktoré začalo po vytvorení republiky a doznievalo v dobe jeho nástupu. Vo figurálnej tvorbe nadväzoval na dielo svojho profesora Rudnayho a v mnohých obrazoch nachádzame i vplyvy Štefana Straku (Starí hospodári, Dedinskí politici a iné). Najmä v portrétoch, ktorým sa venoval tesne po skončení akadémie, nachádzame farebnú škálu i kompozíciu jeho učiteľa, podobne ako v celom cykle obrazov s jánošíkovskou tématikou, ktoré vytvoril ešte na škole a ktoré vzbudili pozornosť profesorov. Figurálne kompozície s námetom sedliakov majú tmavý kolorit a sú budované na kresbe. Ich kvalita je veľmi kolísavá tak slohovým poňatím ako i výtvarným prednesom. Chýba im jednotnosť výtvarného podania. Vidieť, ako hľadal vlastnú cestu, ale nevedel si nájsť svojský prístup v umeleckom stvárňovaní námetu. Medzi množstvom obrazov s figurálnymi námetmi najlepšie sú tie, ktoré zostali v sviežom kompozičnom náčrte (Svadba, 1942, Zbojnícky tanec, 1941, Teplania pri tanci, 1937, V nedeľu popoludní, 1944, Čo nového vo svete, 1944, atď.). Najďalej sa dostal pri hľadaní vlastného výrazu v obraze Stavanie mája (1943), Ukrižovaný a Do sveta (oba z roku 1943), ktoré sa úplne vymykajú kompozičným riešením a farebnosťou z jeho tvorby na tomto poli.

Krajinomaľba zaberá v tvorbe Podolayho najviac miesta. Námety čerpal z celého Slovenska, najmä však z Bratislavy a kúpeľných miest, ale aj malebným dominantám Nitry venoval niekoľko obrazov. Osobitnú kapitolu tvoria obrazy s námetmi Vysokých Tatier, ku ktorým ho priťahovala trvalá konjunktúra tejto tematiky, vyhľadávanej meštiackou spoločnosťou a idúcej dobre na odbyt. Namaľoval množstvo obrazov s tatranskými motívmi, v ktorých zachytil buď panorámu našich veľhôr alebo pútavé zákutia s dominantou niektorého vrchu. Väčšinou sú to olejové reportážne zábery, ktoré charakterizuje tvrdá kresba a ťažký farebný prednes. Cítime, že ich robil bez hlbšieho vnútorného vzťahu a na predaj. Podobný charakter majú aj obrazy a kresby slovenských hradov, ktoré robil na objednávku pre Janotovu knihu Slovenské hrady. Po výtvarnej stránke sú kvalitnejšie krajinky, kde sa nevyžadovalo zložité perspektívne zvládnutie priestoru a krajinky, ktoré vytvoril z vlastného popudu. Načrtáva v nich ľahkým farebným prednesom objekt svojho umeleckého záujmu (z Dubákovej, Kapucínska ulica v Bratislave, Kosci a i.). Kvalitné sú tiež obrazy s tematikou kúpeľných parkov a krajinky, ktoré vytvoril pastelom, ku ktorému mal veľký vzťah. Majú svoje prirodzené čaro pre spontánnosť zachytenia jeho prvých zážitkov pri stretnutí s prírodou. Ich farebnú ľahkosť nenarušuje dekoratívnosť, ktorou trpia jeho tatranské krajiny (Malá a Veľká studená dolina, oba z roku 1943). Vcelku možno povedať, že v krajinomaľbe vychádzal z poučenia impresionistickej maľby, kladúc dôraz na farebnosť. Darilo sa mu zladiť farby v účinnú a vyváženú farebnú harmóniu, ktorou si získaval široký okruh konzumentov, ale nevybočoval nikde z hraníc realistického prežitia videnej skutočnosti. V krajinomaľbe podobne ako vo figurálnej tvorbe okrem tradičnej témy a vypestovaného maliarskeho prednesu nepriniesol nič nové. Aj tu bol vzdialený experimentovania.

Monumentálnej tvorbe sa začal venovať v päťdesiatych rokoch. Vyhotovil niekoľko monumentálno-dekoratívnych prác, poplatných svojej dobe-Vývoj ľudskej spoločnosti (sgrafito) pre hotel Dukla v Prešove, Stará a nová Bratislava (sgrafito) pre vináreň na Vazovovej ulici v Bratislave, vyzdobil kaviareň Olympia, Detskú cukráreň na Hviezdoslavovom námestí, vináreň Lotos v Carltone a dekoratívne mreže pre kaviareň Tulipán (všetko v Bratislave). Spolu s akad. maliarom Vladimírom Droppom vyzdobil tiež schodište hotela Devín mozaikou a maľovanými slovenskými ornamentami. Samostatnú kapitolu v jeho tvorbe zaberá užitá grafika. Od roku 1942 sa totiž ťažisko jeho práce presúvalo stále viac na odbor užitej grafiky a návrhárstvo. V tomto roku ho poveril Osvetový zväz v Bratislave vedením reklamného podniku »Styl«, kde zamestnával školených grafikov a maliarov, ktorí mali skúsenosti v tejto práci a dokázali pracovať pre každý druh reklamy a propagácie. Z tohto podniku (bol na Špitálskej ulici), kde si počínal, vďaka svojej rozhľadenosti a dobrej technickej príprave, veľmi úspešne, vychádzali plagáty, návrhy stien na výstavy, obchodná grafika a pod. Tento podnik fungoval aj po vojne a keď sa vytvoril po roku 1948 reklamný podnik TVAR (teraz DIELO), bol poverený tiež jeho vedením.

články linky

 Staršie články o osobnosti >>
  Internetová stránka rodiny Podolay
       
doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: Internetová stránka rodiny Podolay


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 20.02.2017

  Narodeniny/výročie  
  20.02.  István Zachariaš
  20.02.  Dušan Junek
  21.02.  Roman Hofbauer
  21.02.  Lucia Lužinská
  21.02.  Pavol Rybár
  21.02.  Július Juraj Thurzo
  22.02.  Marcel Štefko

  Dnes má meniny
  Lívia

  Zajtra má meniny
  Eleonóra



    za február 2017


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS