o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Ján Vojtaššák / cirkev

Ján Vojtaššák

Ján Vojtaššák
biskup

* 14.11.1877 Zakamenné
04.08.1965 Říčany
životopis

Mons. Ján Vojtaššák 1. 7. 1901 v Spišskej Kapitule prijal kňazské vysvätenie. Jeho pôsobiská sa často menili, v roku 1901 pôsobil ako kaplán vo Vyšnej Zubrici, v roku 1902 v Liptovských Kvačanoch, v roku 1903 v Bijacovciach, správcom farnosti v Bijacovciach bol v roku 1904, v roku 1905 pôsobil ako kaplán v Podvlku, Zubrohlave a Ústi nad Oravou, kde krátko pôsobil aj ako správca farnosti. V roku 1906 sa stáva kaplanom v Tvrdošíne a od roku 1908 vo Veličnej, kde až na krátke pôsobenie vo Vyšných Repášoch v roku 1910, pôsobil ako kaplán, farár a správca farnosti až do roku 1919, kedy sa stáva tajomníkom Biskupského úradu. Dňa 16. 12. 1920 bol menovaný za Spišského diecézneho biskupa, 13. 2. 1921 bol vysvätený na biskupa.Dňa 27. 2. 1921 bol intronizovaný, v roku 1945 mimo pastorácie a od roku 1950 - až do smrti - mimo pastorácie.

Mons. Ján Vojtaššák zomrel 4. 8. 1965 v Říčanoch, pochovaný bol 7. 8. 1965 v Zakamennom.

Mons. Ján Vojtaššák bol nepohodlným pre štátnu moc. Prvýkrát bol zaistený dňa 5. 5. 1945 a internovaný v biskupskom letnom sídle v Spišskom Štiavniku. Odtiaľ bol odvezený do vyšetrovacej väzby v Štátnej väznici v Bratislave. S podlomeným zdravím ho previezli najprv na liečenie do Štátnej nemocnice v Bratislave a potom do piešťanských kúpeľov. Na Spiš sa vrátil až >30. 11. 1945.
Po vzniku Katolíckej akcie 10. 6. 1949 bol otec biskup jedným z jej najaktívnejších odporcov z radov biskupov v Československu. Už 30. 8. 1949 vydal „Poučenie o rozkolníckej Katolíckej akcii”, ďalej hneď v septembri inštrukcie pre kňazov: O Exkomunikačnom dekréte pre rozkolnú Katolícku akciu, Exkomunikačný dekrét o komunizme, Kázanie o cirkevných trestoch, Súpis cirkevného majetku, Kongruový zákon, Laickí učitelia, Náboženstvo a starostlivosť o vyučovanie náboženstva a Sľub vernosti. Tieto inštrukcie svedčia o starostlivosti biskupa o svojich kňazov a veriacich, ktorých takto intenzívne viedol po správnej ceste a zároveň pripravoval na ďalšie udalosti. Tie prišli už onedlho.

Dňa 23. 6. 1949 bol na biskupský úrad spolu s pomocníkom dosadený zmocnenec Povereníctva školstva. Kontroloval všetku prichádzajúcu i podanú poštu biskupskej kancelárie, ako aj celkové dianie a návštevy biskupského úradu. Dňa 3. 6. 1950 bol otec biskup Vojtaššák, spolu s pomocným biskupom Štefanom Barnášom a archivárom Biskupského úradu Jozefom Vrbovským opäť internovaný, tentoraz v biskupskej rezidencii pod dozorom dosadeného vrátnika a príslušníkov Štátnej bezpečnosti. V noci 15. 9. 1950 bol podvodom vylákaný na údajnú schôdzku kňazov v Trenčíne. Bol však zatknutý a odvlečený do vyšetrovacej väzby v Ruzyni v Prahe. Medzi „presvedčovacie” metódy tamojších vyšetrovateľov boli bežne zaraďované výsluchy na smeny, bitka, ponižovanie, psychický teror, trýznenie zimou, hladom a svetlom počas dlhých nocí, celodenné pochody v stiesnených celách, učenie sa hanebných zápisníc spamäti 1). Toto mučenie trvalo takmer do Vianoc 1950. Vtedy už bolo nazhromaždených dostatok „dôkazov”. 4. 1. 1951 bol českými príslušníkmi prevezený do Bratislavy, kde čakal na súd.

Proces „Vojtaššák a spol.” sa konal od 10. do 13. 1. Po troch dňoch vopred naspamäť naučených otázok a odpovedí bol otec biskup Vojtaššák spolu s biskupom ThDr. Michalom Buzalkom a biskupom Pavlom Gojdičom Štátnym súdom v Bratislave uznaný vinným zo zločinu úkladov proti republike, zo zločinu vojenskej zrady, zločinu velezrady a zo zločinu vyzvedačstva. Odsúdili ho na trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťštyri rokov nepodmienečne, peňažný trest vo výške 500 000.- Kčs, konfiškáciu celého majetku a stratu čestných občianskych práv. Dôvodom bola „pokračujúca činnosť” v spomínaných zločinoch od roku 1938 až do zatknutia v roku 1950.

Dňa 14. 2. bol zo súdnej väzby premiestnený do Nápravno-výchovného zariadenia vo Valdiciach. Bol tam väznený v úplnej izolácii až do 2. 7. 1951 . Mučenie a ponižovanie neustále pokračovalo. Dňa 29. 5. 1952 bol prevezený do Leopoldova, 29. 5. 1955 do Ilavy. Odtiaľ bol 12. 6. 1956 prevezený do Prahy na Pankrác. Tam mu oznámili uznesenie generálnej prokuratúry, ktorým mu bol kvôli chorobe prerušený výkon trestu. Nemohol sa vrátiť na Slovensko, bol umiestnený v Charitnom domove v Děčíne. Návštevy boli obmedzené, korešpondencia kontrolovaná, nemohol slúžiť svätú omšu mimo domova.

Dňa 11. 4. 1959 bol opäť zatknutý a pre údajné organizovanie sprisahania viacerých spišských kňazov (Mons. V. Trstenský, E. Odrobina, J. Michna, Ľ. Jankuľák) opäť uväznený, najprv v poľovníckom zámku v Paběniciach. Od 29. 4. bol vyšetrovaný v lesnej chate na neznámom mieste. Dňa 16. 5. ho previezli do vyšetrovacej väzby v Žiline. Tam dostal zápal kŕčovej žily, čo si vyžadovalo chirurgický zásah. Odviezli ho do väzenskej nemocnice v Ilave, kde ho až 5. 1. 1959 operovali. Bol však aj naďalej veľmi chorľavý, preto ho previezli na Pankrác do Prahy. Tam sa podrobil tortúre lekárov, ktorí mu jeho utrpenie vôbec neuľahčili. V septembri 1960 ho opäť previezli do Valdíc. Tam musel po dvoch mesiacoch liečenia nastúpiť desať dní korekcie kvôli tomu, že si porobil poznámky na okraj knihy z väzenskej knižnice v Leopoldove. Na protest proti tomu držal hladovku. Príslušníci ŠtB ho kŕmili násilím, čím sa jeho zlý zdravotný stav ešte zhoršil.

Dňa 5. 10. 1963 bol konečne po štrnástich rokoch rozhodnutím prezidenta republiky o amnestii prepustený na slobodu s podmienkou na sedem rokov. Túžil zvyšok svojho života stráviť doma na Slovensku pri synovcovi v Oravskej Lesnej. Už po troch týždňoch 28. 10., mu však bol Povereníctvom školstva nariadený trvalý pobyt v Domove dôchodcov pre kňazov v Senohraboch pri Prahe. Tam sa venoval - nakoľko mu bolo dovolené - pastorácii a duchovnej podpore kňazov i veriacich doma, na Slovensku. Zostavil memorandum, ktorým chcel upozorniť na nespravodlivosti spáchané štátom voči Cirkvi. Napísal tiež pastiersky list kňazom Spišskej diecézy, ktorým ich vyzýval k opätovnej jednote a viere v Krista. Tieto snahy mu priniesli nové podozrievania zo strany štátnych úradov. Vypracoval taktiež podrobný plán územnej reorganizácie katolíckych diecéz na Slovensku, ktorý zaslal do Ríma.

články linky
  Nevedia sa zhodnúť, či hajloval Vojtaššák
  Veriaci spomínali na biskupa Vojtaššáka
  Blahorečenie Vojtaššáka brzdí jeho minulosť

 Staršie články o osobnosti >>
       
doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: www.vucpo.sk


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 23.11.2017

  Narodeniny/výročie  
  23.11.  Marietta Žigalová
  23.11.  Štefan Banič
  23.11.  Laco Lučenič
  23.11.  Elena Brestenská
  23.11.  Jana Kiššová
  24.11.  Dušan Galis
  24.11.  Cyprián Majerník
  24.11.  Janko Silan
  24.11.  Ján Želibský
  25.11.  Ľudmila Lipková
  25.11.  Jozef Škultéty
  25.11.  Ferdinand Písecký
  25.11.  Ján Cuper

  Dnes má meniny
  Klement

  Zajtra má meniny
  Emília



    za november 2017


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS