o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Ferdinand Juriga / cirkev / politici minulosti

Ferdinand Juriga

Ferdinand Juriga
slovenský katolícky kňaz, národný buditeľ, politik, publicista, svojrázny predstaviteľ slovenského národného hnutia v Uhorsku na začiatku 20. storočia

* 12.10.1874 Gbely
23.11.1950 Bratislava
životopis

Narodil sa v rodine roľníka Michala Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej, ako tretí chlapec zo štyroch súrodencov. Pod patronátom strýka - opáta, ostrihomského kanonika Jána Jurigu študoval v Ostrihome. Doktorát z teológie ukončil vo Viedni, kde sa stretával s členmi slovenského akademického spolku Tatran a Národ, najmä s Pavlom Blahom.
V roku 1898 po skončení štúdií v Ostrihome, bol vysvätený za kňaza a ako kaplán nastúpil do Veľkej Mane. Potom po kaplánkach v Budaörsi (Budapešť), Leviciach a Slovenskom Mederi (Palárikove) ho v polovici septembra 1902 preložili do Blumentálskeho kostola a 11. apríla 1905 sa stal vajnorským farárom.
Od februára 1905 bol 13 rokov farárom vo Vajnoroch v Bratislave, kde sa usiloval o výstavbu slovenskej cirkevnej školy. Založil tu aj spolok striezlivosti a stal sa veľkým propagátorom vajnorského folklóru. Občas kázal v ľudovom kroji namiesto sutany.
Jeho verejné účinkovanie sa začína v roku 1902 v Bratislave v čase, keď do politického života Slovenska nastúpila mladá generácia dejateľov – Andrej Hlinka, Milan Hodža a iní.
V roku 1905 vstúpil F. Juriga do vysokej politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za poslanca vo farbách Slovenskej ľudovej strany a spolu s ďalšími šiestimi národne-orientovanými Slovákmi (P. Blaho, M. Kollár, F. Jehlička, F. Skyčák, M. Hodža, M. M. Bella) zasadol do uhorského parlamentu. Poslancom bol až do roku 1918.
V roku 1906 bol za národnobuditeľské články v Katolíckych novinách odsúdený na dva roky žalára vo Vacove.
Podľa vzoru Pavla Blahu zakladal potravné a úverné družstvá, z ktorých najvýznamnejšie bolo Ústredné odpredavačstvo zeleniny v Zohore (1911). Medzi ďalšie aktivity v oblasti družstevníctva možno zaradiť Spolok na kŕmenie ošípaných vo Vajnoroch (1910), Dielňu na kvasenie kapusty v Stupave a iné.
V roku 1909 bol zvolený za správcu Ľudovej banky v Bratislave, ktorá vznikla v roku 1907 s akciovým kapitálom 200 000 korún. V roku 1910 však zanikla fúziou s Úvernou bankou v Ružomberku, kedy bola premenená na jej filiálku, pričom Juriga zastával funkciu jej správcu až do roku 1912.
V snahe podporiť svoje družstevné aktivity založil v roku 1912 Záhorskú ľudovú banku v Zohore s akciovým kapitálom 100 000 korún. Pod Jurigovým vedením postupne zakladá svoje filiálky v Šaštíne a Bratislave, zvyšuje akciový kapitál až na 500 000 korún (1919), pričom sa vypracovala na solídny a stabilizovaný vidiecky peňažný ústav. Na základe uznesenia valného zhromaždenia v roku 1922 však zanikla zlúčením s Moravsko - slovenskou bankou v Olomouci, keď sa zároveň pretvorila na jej filiálku.
Spolu s ďalším katolíckym kňazom F. Tománkom sa Juriga zaslúžil i o vznik iného slovenského vidieckeho peňažného ústavu, Sereďskej ľudovej banky v Seredi (1911), s účastinnou istinou 50 000 korún. Juriga zastával funkciu podpredsedu jej správnej rady do roku 1930. Poslednou Jurigovou aktivitou v oblasti bankovníctva bolo jeho pomerne krátke členstvo v správnej rade Lombardnej banky v Bratislave (1922 – 1925).
V čase prvej svetovej vojny hlásal tézu, že „vzhľadom na hrdinstvo a obete“ slovenských vojakov na frontoch, si Slováci zaslúžia niektoré ústupky v národnostnom a sociálnom ohľade. Jeho kolísanie v tom čase dobre ilustruje výrazne promaďarský článok Von do poľa! uverejnený v Slovenských ľudových novinách 4. októbra 1918, hoci sa v tom čase zúčastňoval rozhovorov o vytvorení Slovenskej národnej rady, ktoré z podnetu Milana Hodžu viedol v Budapešti Matúš Dula.
V uhorskom sneme 19. októbra 1918 v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v Martine. Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine dňa 30. októbra 1918 na ktorom bola prijatá Deklarácia slovenského národa.
Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda HSĽS v česko-slovenskom parlamente. V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovenska v r. 1919-1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však Vatikán odmietol dať súhlas. Jeho dlhotrvajúce spory s A. Hlinkom, F. Jehličkom, V. Tukom postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. Tukovej aféry v r. 1928 spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu "československých vlastencov", ktorá však neuspela proti "maďarónom, ktorí sa votreli do Hlinkovej priazne". Následne bol z HSĽS 15.februára 1929 vylúčený.
Založil Jurigovu slovenskú stranu ľudovú, ktorá však vo voľbách v r. 1929 neuspela. Komentoval to svojim charakteristickým štýlom: "Juriga, ranený nepriateľmi, zradený priateľmi, 27. októbra 1929 na bojisku padá z koňa parlamentného mandátu". Vzápätí ho cirkevná vrchnosť suspendovala a zbavila kňažstva.
Od r. 1930 býval Juriga v Karlovej Vsi ako penzionovaný katolícky farár.
Zomrel v roku 1950 v Bratislave. Bol pochovaný v Karlovej Vsi. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) Matica slovenská v roku 1996 na Národný cintorín do Martina.

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: www.wikipedia.org; www.nbs.sk


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 23.11.2017

  Narodeniny/výročie  
  23.11.  Marietta Žigalová
  23.11.  Štefan Banič
  23.11.  Laco Lučenič
  23.11.  Elena Brestenská
  23.11.  Jana Kiššová
  24.11.  Dušan Galis
  24.11.  Cyprián Majerník
  24.11.  Janko Silan
  24.11.  Ján Želibský
  25.11.  Ľudmila Lipková
  25.11.  Jozef Škultéty
  25.11.  Ferdinand Písecký
  25.11.  Ján Cuper

  Dnes má meniny
  Klement

  Zajtra má meniny
  Emília



    za november 2017


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS