o projekte  | kritériá  | partneri  | PROJEKTY  | kampane  | reklama  | pridajte osobnosť  | kontakt  
Národná agentúra ISSN pridelila portálu
www.osobnosti.sk
ISSN 1338-2403

 
Denne aktualizované.
Osobnosti.sk (online)
 
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk
4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
 
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
 
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
 
Pre mňa je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
 
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
 
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk

Tlačová konferencia k spusteniu internetového portálu Osobnosti.sk.


 
v menách všade 




A B C D E F G H I J K L M N O P P R S T U V W Z

 

.: NAPOSLEDY PRIDANÍ

Ján Čižmár
Ivan Baláž Kráľ
Viktor Hidvéghy ml.
Jozef Majerčík
Róbert Bezák
Ondrej Francisci
Pavel Kapusta


    . veda a vzdelanie
    . spoločnosť
    . politika
    . kultúra a umenie
    . šport
    . médiá
    . biznis




hotelyms.sk


24hod.sk - denník pre všetkých




 Zdenko Mikula / hudba

Zdenko Mikula

Zdenko Mikula
slovenský hudobný skladateľ, organizátor, pedagóg a dirigent

* 27.11.1916 Vyhne
31.10.2012
životopis

Narodil sa 27.11.1916 vo Vyhniach. Základné hudobné vzdelanie získal u Prof. Karla Štiku na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia kompozície (E. Suchoň) a dirigovania (K. Schimpl) na bratislavskom Konzervatóriu bol v rokoch 1947-1955 na tej istej škole externým pedagógom (od 1950-1955 vyučoval na FFUK).
Od r. 1953 bol dirigentom vojenskej hudby, založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor (1952-1955) a súčasne bol aj dirigentom Vojenského umeleckého súboru v Bratislave.
V rokoch 1959-1966 bol tvorivým tajomníkom Zväzu slovenských skladateľov (ZSS), externý pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1963-1970), kde vyučoval vokálnu sadzbu a inštrumentáciu.
Súčasne bol od r. 1966 šéfom hudobného vysielania Čs. rozhlasu v Bratislave.
V rokoch 1974-1978 bol vedúcim tajomníkom ZSS a od 1977 až do odchodu na dôchodok (1987) tajomníkom Zväzu čs. skladateľov v Prahe.

Zdenko Mikula, jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov na Slovensku je úzko spätý s banskobystrickým regiónom a svojou tvorbou je známy v celej spevácko-zborovej obci. Má originálny kompozičný rukopis. Má pozitívny vzťah k slovenskému folklóru a ľudovej piesni. Ľudová pieseň je jeho inšpiračný zdroj a klenot, ku ktorému sa obracia vo svojich kompozíciách a umeleckých spracovaniach.

Hoci sa vo svoje tvorbe venoval aj orchestrálnym žánrom a komornej hudbe, ťažiskom jeho kompozičnej aktivity je vokálna, najmä zborová tvorba.
Zdenko Mikula bol veľkým priateľom Štefana Klimu a spoločne na festivaloch, ale aj vo svojom súkromí meditovali nad dielami, skladbami, ich štúdiu, interpretácii a umeleckom prevedení. Preto sú výroky, myšlienky a názory Štefana Klimu považované za základ správnej objektívnej analýzy a pohľadu na Mikulove dielo v oblasti zborového spevu. Spolupráca s JUDr. Štefanom Klimom a speváckym zborom Lúčnica bola pre Zdenka Mikulu inšpiratívna. Jej výsledkom sú diela, ktoré nesporne patria k tomu najlepšiemu, čo v oblasti zborovej tvorby vytvoril. Svoje druhé tvorivé obdobie uzatvára miešaným zborom Moja rodná.

Podľa Štefana Klimu si Zdenko Mikula delí svoje tvorivé úsilie sám na tri obdobia:

1/ 1944 -1958, ktoré je charakterizované najmä tvorbou pre umelecké súbory a spevácke zbory
2/ 1959 -1671, v ktorom sa orientuje prevažne na tvorbu zborovú
3/ 1972 - doteraz, kedy v sedemdesiatich rokoch obracia pozornosť na žánre, ktorým v minulosti venoval pozornosť len okrajovo. No i tu prevláda spojenie so spievaným slovom.

Nie náhodou dostal Zdenko Mikula prívlastok upravovateľa ľudových piesní. Ľudovej piesni venuje (až doteraz) - celý svoj život - veľkú pozornosť. Hudobné spracovanie slovenského folklóru nadobúda v jeho autorskom spracovaní rôzne podoby – od jednoduchých harmonizácií určených pre amatérske telesá až po rozsiahlejšie kompozície. Ľudová pieseň je pre Zdenka Mikulu nielen inšpiračným zdrojom, ale aj predmetom stáleho záujmu.
Avšak treba podčiarknuť, že Zdenko Mikula prijíma ľudovú pieseň ako umelecké spracovanie ľudovej piesne a touto doménou sa niesla i jeho tvorba.
„...Začneme s oblasťou ľudových piesní. Hneď na počiatku je potrebné zdôrazniť, že u Zdenka Mikulu ide o umelecké stvárnenie týchto piesní, o kompozičnú prácu a že v skutku táto rozsiahla tvorba nemôže byť zahrnutá pod užívaný termín - „úprava“. Tzv. harmonizácie sú u Zdenka Mikulu vo vzťahu k ľudovej piesni výnimočné a minimálne. Na ľudovú pieseň sa Zdenko Mikula díva ako na hudobný klenot, ktorý ho inšpiruje ku kompozičnej práci. Preto je v tomto smere charakteristický určitý osobitý výber z hľadiska umeleckej kvality a špecifických, osobitých, rázovitých znakov ľudovej piesňovej tvorby. Na tejto báze sú u Zdenka Mikulu zastúpené všetky charakteristické oblasti Slovenska, slovenské ľudové piesne zahraničných Slovákov, inonárodné ľudové piesne a capella i s orchestrom... “.

tvorba

Skladby - umelecké spracovanie ľudových piesní a ich členenie:

Piesne regionálne:
- Piesne zo stredného Slovenska
- Ľúbostné piesne z východného Slovenska
- Východoslovenské večerné spevy
- Piesne z Gemera
- Piesne z Rejdovej
- Piesne myjavské
- Piesne zo Záhoria / v svjatojánskych pjekných lesoch/
- Poddukelské, rusínske a iné piesne
Piesne zahraničných Slovákov:
- Piesne Slovákov v Rumunsku, Maďarsku, Juhoslávii, Bulharsku
- Piesne amerických Slovákov
- Slovenské ľudové piesne z Rakúska
Piesne iných národov:
- Šesť lužickosrbských spevov
- Nemecké pesničky
- Černošské piesne a spirituály
- Tri vianočné spevy maďarských detí
V poslednom období to boli i spracovania vianočných piesní a kolied (aj svetových):
- Stredoslovenskí koledníci
- Koledy z rodných Vyhien
- Koledy pre detské zbory
- Koledy rôznych národov,
ktoré upravoval, spracovával alebo komponoval pre potreby najmä adventného festivalu vo Veľkom Kýri pri Nových Zámkoch na objednávku.
Zborové skladby pre miešané zbory – Akože nežiť, Pieseň, Perlový záves, Mesto na rovine, Triptych, Chválu na nebesiach pre zbor a organ, ale aj pre ženské či dievčenské zbory - Jesenná láska, Dážď a pod.
Interpretačne najnáročnejšie sú zbory, kde autor použil 12-tónovú kompozičnú techniku. Spravidla sú dedikované profesionálnym zborovým telesám (Ide o cyklus Portréty, Ozývaj sa hora, Ľúbostné madrigaly a podobne).
Veľmi zaujímavé sú i skladby, kde autor pracuje s folklórnym hudobným materiálom ako napr.: Počúvaj, počúvaj, Lúčne hry pre mužské a miešané zbory. Zo ženských zborov sú Spievala by som, Horehronské klebetnice, Zaspívaj suavičku, Myjava, Myjava a ďalšie.
Skladby - z konca milénia inšpirované ľudovou poéziou, ľudovou piesňou a koledami:
Dvanásť slovenských ľudových piesní – (1992)
Dve koledy z rodných Vyhieň – (1992)
Malí koledníci – (1992)
Východoslovenské večerné spevy – (1992)
Štyri od Hrona – (1992)
Ľúbostné spevy z východného Slovenska – (1992)
Stredoslovenské koledy – (1992, rev. 1995)
Vysoko mesiačik –(1993)
Tri slovenské koledy – (1994)
Tri vianočné piesne –(1994)
Dve myjavské piesne – (1995)
Dve piesne na dobrú noc – (1995)
Piesne z Gemera – (1995)
Spevy regrútov z Rejdovej – (1995)
Spievajže si, spievaj – (1995)
Východoslovenské koledy – (1996)
Skladby - na texty básnikov:
Zdenko Mikula spracovával a zhudobnil texty mnohých slovenských básnikov - P. O. Hviezdoslava, A. Plávku, L. Podjavorinskej, J.R. Poničana, J. Kostru, F. Lipku, V. Mihálika, Kasardu, P. Koyša, V. Lučeničovej, J. Smreka, P. Horova, M. Válka, Turčányho a Nagaja.
„...Niektoré Mikulove skladby aj tohto druhu sa stali už evergreenmi a majú svojich vzorových interpretov. Ide najmä o skladby: Lúčne hry, Tá slovenská pieseň, Vstaň panna odkliata, Pod horičkou (detský zbor), Vŕby na Váhu (mužský zbor), Hajulienky haj (detský zbor), Moja rodná, Slovenský máj (desať vlasteneckých zborov), Ozývaj sa hora, Po cigánsky (miešaný a ženský zbor), Naša Anka (detský zbor s klav.), a podobne....“
Mužské zbory:
Domovina moja -muž. (mieš.) zbory na básne A. Plávku -1960, vydal SHF 1966,1976,1987 (Čakaj ma Horehronie, Čertovica, Pieseň o javore, Strečno)
Jablone - mužský zbor na báseň A. Plávku - 1963 - SHF 1964
Slovenský máj – desať vlasteneckých zborov na verše slov. básnikov – 1973 (Slovenský máj - V. Lučeničová, Pieseň o radosti - V. Lučeničová, Pieseň o Leninovi - A. Plávka, Mládeži – A. Plávka, Pieseň o domovine krásnej – V. Lučeničová, Pieseň o Nálepkovi - V. Lučeničová, Pod briezkou – J. Krčméryová, - tiež mužský zbor Pieseň o vlasti – V. Mihálik, Pieseň o rodnej rieke . M. Kasarda, Májová hymna – anonymus) – SHF 1974
Akože nežiť – mužský (neskôr miešaný) zbor na báseň P. Koyša – 1977 – SHF 1977
Miešané zbory:
Tá slovenská pieseň – na báseň J. R. Poničana – 1962, vydal SHF 1964, 1978
Vstávaj panna odkliata – mieš. zbor na báseň A. Plávku - 1962 - „Moja rodná“ OPUS 1972
Vŕby pri Váhu – miešaný zbor na báseň A. Plávku -1977 – „Moja rodná“ – OPUS 1972
Moja rodná – miešaný zbor na báseň J. Kostru - 1971, – „Moja rodná“ – OPUS 1972
Portréty – cyklus miešaných zborov na básne F. Lipku – 1972 (Prievozník, Pastier, Hlásnik, Pltníci, Včelár, Kosci) – OPUS 1976
Ozývaj sa hora – desať miešaných zborov na básne A. Plávku – 1974 (Ozývaj sa hora – Už ma volá moja hora –Dolinôčka, dolinôčka –Ej, len nám posvieť, ohníček – Hybaj, hybaj- Zabili môjho sokola – Hora, hora, mater moja – Búvaj, búvaj – Kedyže ťa, milý –Vítaj, vítaj sokolíku) – OPUS 1975
Ľúbostné madrigaly – šesť miešaných zborov na poéziu slovenských básnikov – 1978 ( Hudba – P. Koyš, Šla žena májom – J. Kostra, Pieseň – J. Smrek, Lúčny popevok – P. Horov, - aj ženský zbor Nechcem byť kameňom – V. Mihálik, Minútu pred usnutím – M. Válek) SHF 1978
Pieseň – pre miešaný zbor na báseň V. Turčányho – SHF 1978
Tri časti – pre miešaný dvojzbor z vokálneho cyklu Ozývaj sa hora na básne A. Plávku – 1988 (Ozývaj sa hora - Už ma volá moja hora – Kedyže ťa milý) rkp. u autora
Chvála vody – osemhlasý miešaný zbor z oratória Premeny na báseň J. Kostru - 1991 – rkp. u autora
Ó, vstúp na nebesá – miešaný zbor a organ na báseň P.O. Hviezdoslava – rkp. u autora
Mesto na rovine – štyri miešané zbory na básne V. Turčányho – 1993 (Pozdrav – Rodná rovina – Povedz, povedz – Pod horou) rkp. u autora
Ženské (dievčenské) zbory:
Ženské spevy z Rejdovej - 1995
Jesenná láska – štyri piesne z rovnomennej zbierky v úprave pre ženský zbor a klavír na poéziu M. Válka – 1992 (Návšteva – Večer – Dážď - Sonet na opakovanie) – rkp. u autora
Triptych – ženský zbor na text O. Nagaja, - 1993, (rev. 1995)
Dážď – ženský zbor na báseň V. Turčányho – 1996 – rkp. u autora
Detské zbory:
Pod horičkou – cyklus detských zborov s klavírom na slová V. Lučeničovej – 1964 Panton Bratislava - Praha 1966
Hajulienky, haj – osem detských zborov na slová M. Rázusovej - Martákovej -1977 Panton Bratislava 1968, SHV 1979, PKO Olomouc 1982
Na tanci – štyri detské zbory a dychové kvinteto (klavír) na verše Ľ. Podjavorinskej 1970 – SHV 1980
Naša Anka – štyri detské zbory s klavírom na verše Ľ. Podjavorinskej – 1993 (Naša Anka – Zvala sojka – Medový hrnček – Svrčky) – rkp. u autora
Myjava, Myjava – z cyklu Dve piesne z Myjavy pre detský zbor a cappella - 1995
Nemecké pesničky – pre Cantemus Prešov - 1996

Mikulov estetický ideál sa rozvíjal v pevnej kontinuite realistického výrazu otvoreného po stránku štylistickej novým prvkom i postupom. Podľa Štefana Klimu tento vývoj sledujeme u niektorých jeho skladieb. „.Pri piesni z cyklu „Počúvaj, počúvaj“ obyčajne ide o vstupný úvod – niekedy jeden tón, jeden akord, časť piesne, niekedy prepracovaná časť. Prvá časť piesne je koncipovaná v brumende, pieseň uvádza sólista. Pritom autor narába pôsobivo s farbami hlasov a plne rešpektuje hlasové možnosti. Sólista i zbor sú súčasne vedení k dynamickým vrcholom. Po dokončení prvej slohy sólistom mu zbor časťou piesne odpovedá, aby si vzápätí „brumendom“ pripravil nástup druhej slohy. Záver je komponovaný z materiálu piesne. Ďalšie časti tohto cyklu tvoria piesne: Hej, už sa na tej hore, Pásol Janek sivé volky, Tou našou dolinečkou, Láska, bože láska. V ich spracovaní sa pieseň premiestňuje do rôznych hlasových skupín – či už celá pieseň, alebo jej časti – a po príslušnej príprave aj do iných tónin. Ďalšou kompozičnou prácou je striedavé exponovanie ženského, mužské a miešaného zboru ako aj súbežné znenie v cykle používaných piesní.
Osobitne zaujímavá je jeho nápaditá kontrapunktická práca a imitačná technika...“
Lúčne hry – pre miešaný zbor - 1958 – SHF 1964
Tá slovenská pieseň – miešaný zbor na báseň J. Poničana – 1962 SHF 1964,1978
Ozývaj sa hora - desať miešaných zborov na básne A. Plávku – 1974 (Ozývaj sa hora – Už ma volá moja hora – Dolina, Dolinôčka - Ej len nám posvieť, ohníček – Hybaj, hybaj – Zabili môjho sokola – Hora, hora, mater moja – Búvaj, búvaj – Kedyže ťa, milý – Vítaj, vítaj sokolíku) – OPUS 1975

Okrem uvedených skladieb a spracovaní ľudových piesní vytvoril Zdenko Mikula viacero zjednodušených verzií náročnejších zborových skladieb, prepracovaných úprav pre iný typ speváckych zborov (V. Figuš-Bystrý, J. L. Bella a i.), dokonca pre spevácke zbory upravil aj niekoľko tanečných piesní typu Rodný môj kraj, Dedinka v údolí a pod.
U Zdenka Mikulu treba brať do úvahy jeho výborné poznanie výdobytkov zborovej tvorby, pričom postupne dochádza u neho k syntéze s novými kompozičnými technikami. V jednom rozhlasovom rozhovore sa vyjadril: ...“20. storočie je bohaté na vynálezcov. Treba ich poznať, študovať, ale nevynachádzať už vynájdené a nežiť pri tom na pustom ostrove...“. Kvalitatívne predstavuje jeho zborová tvorba pevnú hodnotnú časť v rozvetvenej slovenskej hudbe. Hudobný skladateľ a nestor slovenskej hudby Zdenko Mikula patrí do tej generácie slovenských skladateľov, ktorých hudbu charakterizujú moderné tendencie, ktoré sa spájajú s rešpektom pre tradičné.

doplňte alebo opravte informácie doplňte linky

Zdroj: www.wikipedia.org; www.czsk.net; prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc., katedra hudobnej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica


Verzia pre tlač
       

  Dnes je 15.11.2018

  Narodeniny/výročie  
  15.11.  Jaroslava Blažková
  15.11.  Ľubica Rošková
  15.11.  Anton Šmotlák
  16.11.  Kamila Magálová
  16.11.  Drahoslav Pavel Machala
  16.11.  Karol Kuzmány
  16.11.  László Sólymos
  17.11.  Brigita Schmögnerová
  17.11.  Tibor Bastrnák
  17.11.  Karol Pieta
  17.11.  Martin Jakubec

  Dnes má meniny
  Leopold

  Zajtra má meniny
  Agnesa



    za november 2018


   pozrite si poradie TOP 51
   rebríček je zostavený podľa    návštevnosti osobností


  2303

  osobností
  v databáze portálu


KTO je KTO?
a
KTO bol KTO?
na Slovensku


 

(c) 2004 - 2010 Občianske združenie Osobnosti.sk | Powered and designed by NWS